sesterskú podporu, kedy sa spolu môžu vyrozprávať, vyplakať, vytancovať, vyspievať, vyrehotať... uvidieť seba cez príbeh tej druhej a v nadhľade ho uchopiť a zachytiť riešenie.

Môj príbeh sesterstva:
Keď som porodila moje prvé dieťa v nemocnici, sama pri bábätku traumatizovaná bolestivým zážitkom, potrebovala som súcitnú pomoc inej ženy. Miesto toho prišla zdravotná sestra, ktorá mi na moju depresiu poradila, aby som so svojim žiaľom neostávala sama a ... odišla z miestnosti. Bola to lekcia a trvalo mi 14 rokov, kým som ju pochopila  ... aby prišla príležitosť znovu zažiť pôrod. Tentokrát som si dovolila mať pri sebe skutočnú podporu. Láskyplnú a súcitnú. Okrem duly, ktorá rešpektovala moje potreby s jemnosťou, mi bola oporou priateľka Barbora. Môj muž držal priestor a bol pripravený konať v prípade krízy, vytváral pocit bezpečia, aby sme my, ženy, priviedli na svet dieťa.
Vidím a počujem, na koľko "vecí" sú ženy samy, aké sú unavené a z toho frustrované, ako obviňujú z toho mužov, ktorí však v mnohom nemajú kompetenciu a často tiež energiu žene pomôcť... A preto vám chcem povedať: "Cítim vás, ženy!"
A cíťme sa navzájom , buďme si oporou mentálnou, ale aj praktickou. Tvorme zas sesterstvá, ako tomu bolo v dávnych časoch.
Ďakujem za každé slovo vľúdnosti, za každú uvarenú polievku, za každú spoločne zaspievanú pieseň...
A pozývam do kruhu Prameňa ženy, aby sme sa prepájali, zdieľali, smiali sa aj plakali, lebo len vtedy dokážeme udržiavať oheň v našich domovoch živý.
Zuzana Matira